harmoniaHarmónia v manželstve

Chcem sa s vami podeliť o niekoľko myšlienok o tom, aké rôzne podoby môže mať partnerská či manželská harmónia a čo je pre vytváranie dobrej harmónie vo vzťahu dôležité. K príspevku ma inšpirovala i vlastná skúsenosť v poradensko-psychologickej práci s pármi.

Pojem harmónia vyvoláva predstavy niečoho pekného, vyváženého, po čom všetci v dôvernom vzťahu túžime. Naše usilovanie sa o harmóniu môže viesť k štyrom rôznym podobám harmónie.

woman_man_pictogram_throw_pillow-r1d2edc457c4043ddab97b853a5f06ca6_i52ni_8byvr_512

Prvá podoba harmónie,
ktorá vlastne harmóniou nie je, je harmónia predstieraná.

Partneri ju z nejakých dôvodov predvádzajú svojmu okoliu z dôvodu, aby vyzerali lepšie ako v skutočnosti, alebo aby ukázali svoje “kvality” vzťahu a tak trochu zobudili závisť svojho okolia. Hovoríme tomu ideálna sebaprezentácia.

woman_man_pictogram_throw_pillow-r1d2edc457c4043ddab97b853a5f06ca6_i52ni_8byvr_512

Druhá podoba harmónie
je pôvabnejšia – je ňou harmónia romantickej lásky.

Partneri veria, že našli dokonalého druhého, hoci v skutočnosti sú zamilovaní do svojej predstavy o ňom. Prežívajú pocit dokonalej zhody, splynutia v jedno telo a jednu dušu. Čas im však neúprosne pripomenie, že predsa sú dvomi bytosťami, ktoré majú niektoré odlišné alebo dokonca konfliktné predstavy a že ten druhý má i svoje slabšie stránky. A tak nezostáva len začať budovať harmóniu na nejakých reálnejších základoch.

woman_man_pictogram_throw_pillow-r1d2edc457c4043ddab97b853a5f06ca6_i52ni_8byvr_512

Treťou možnosťou
je harmónia na základe sebaobmedzenia,

vzdania sa niektorých svojich predstáv či potlačenia niektorých „nepatričných“ pocitov. Vzdáme sa časti svojej spontánnosti a namiesto nej sa snažíme napĺňať predstavy o dobrej žene, správnom manželovi a  „šťastnom“ manželstve. Napríklad, v dobrom manželstve sa ľudia nehádajú, neprejavujú hnev. V princípe to je vzdanie sa bez boja „v záujme pokoja v rodine“. Dôsledné uplatňovanie tohto prístupu k harmónii znie – „Mne je to jedno, miláčik, ja chcem len, aby si bol/a spokojná/ý ty. Potláčanie vlastných túžob vytvára vnútornú nespokojnosť, potláčanie  pocitov vedie k odcudzovaniu sa a k nečakaným erupciám horkosti či hnevu.

woman_man_pictogram_throw_pillow-r1d2edc457c4043ddab97b853a5f06ca6_i52ni_8byvr_512

Štvrtou možnosťou
je harmonizácia na základe vzájomného poznania sa a zlaďovania alebo harmónia zrelej lásky.

Tá si vyžaduje dosť tvorivého úsilia. Za to je však najplnšou a najstabilnejšou formou manželskej harmónie. Je založená na plnej angažovanosti partnerov, ktorí nezadržiavajú ani tie tóny, ktoré nie sú na prvý pohľad harmonické. Vyjadrujú otvorene svoje pozitívne i negatívne pocity, svoje predstavy a túžby. Takáto harmónia je ako kvalitná hudba – niekedy znie náročne, nie možno hneď ľúbezne a jej hodnotu objavíme až po viacerých vypočutiach. Pointou tu nie je  vzdávanie sa svojich túžob a predstáv, ale čestné a kultivované bojovanie za ne. Základ, na ktorom stojí táto harmónia, je – rozumieť druhému,  brať jeho pocity s rešpektom, poznať jeho potreby a želania a samozrejme byť si plne vedomý aj túžob svojich. Takáto harmónia nie je ohrozená prekvapujúcimi odhaleniami nahromadenej skrytej nespokojnosti.

A ešte niekoľko poznámok o prostriedkoch vytvárania a udržiavania manželskej harmónie.

Nič tak dobre neodráža harmóniu vo vzťahu a zároveň nič nie je dôležitejším podmieňujúcim faktorom harmónie ako funkčná párová komunikácia. Jej nedostatok či nevhodné spôsoby dokážu harmóniu zničiť rýchlejšie ako zlá svokra.

Dôležitou zložkou komunikácie je osobná komunikácia, v ktorej sa vzťahujeme k sebe navzájom – vyjadrujeme, čo k sebe cítime, čo od seba chceme, ako prežívame náš vzťah, čo oceňujeme  na druhom, ale aj, čo nám vo vzťahu chýba. Tu sa dotýkame kritickej oblasti párovej komunikácie, ktorou je zachádzanie s pocitmi sklamania a nespokojnosti, ktoré k partnerskému životu neodmysliteľne patria. Necháme si ich pre seba a odtiahneme sa? Alebo ich chrstneme do očí partnerovi vo forme kritiky, výčitky, obvinenia? Máme inú možnosť? Našťastie.

Je ňou – prosté a neobviňujúce zdôverenie sa – čo prežívame a čo nám chýba. Ak kritika a výčitky vedú k nekonečnému a neproduktívnemu vyjasnievaniu si minulosti, tak  vyjadrenie, čo od druhého aktuálne chceme nám pomáha priamo vytvárať lepšiu spoločnú prítomnosť a budúcnosť. Niekedy sme trochu smutní – keď partner nie je schopný či pripravený našim túžbam vyhovieť. Ešte stále však môže prejaviť účasť na našom smútku a nenechať nás s ním osamotených.

Hovoriť o sklamaní, nespokojnosti, vlastnej citlivosti, zraniteľnosti nie je ľahké a je v istom zmysle riskantné. Mávam však šťastie byť svedkom toho, ako je statočná, avšak nezraňujúca otvorenosť  odmenená obnovením citového spojenia, prehĺbením porozumenia a návratom intimity do odcudzujúceho sa vzťahu.

Často sa v komunikácii musíme učiť to najzákladnejšie – načúvať druhému. Zložitejšie veci, akými sú riešenie problémov a konfliktov vo vzťahu sú pre mnohých neprehľadným terénom, v ktorom blúdia, bojujú proti sebe a vzájomne sa zraňujú.

Je jeden nápadný rozdiel medzi tými, ktorí sú v riešení svojich manželských problémov úspešní, a tými, ktorí úspešní nie sú:

Neúspešní sa navzájom obviňujú, za ťažkosti robia zodpovedného toho druhého a požadujú, aby sa on zmenil, úspešní prejavujú ochotu a pripravenosť učiť sa a meniť svoje vlastné spôsoby komunikácie a jednania s druhým.

Takýto postoj, ktorý vedie partnerov k tomu, aby sa stávali sa lepšími partnermi v uvedenom zmysle – je to rozhodujúce. Keď sa stretnú dvaja partneri s takýmto nastavením, potom majú nádej na plnú, bohatú harmóniu vzťahu.

zdroj: web