Urečnené kresťanstvo
čítanie na 3 minúty
Áno, dnes si západný svet užíva éru slobody,
akú ľudstvo nikdy nepoznalo. Individuálne práva a slobody sú garantované ústavou a strážené ľudskoprávnymi organizáciami. A tak to má byť! Súčasťou tejto slobody však je vo veľkej miere aj rozvoj vzdelania a všeobecnej informovanosti. Navyše v časoch globálnych sociálnych a informačných sietí sme sa stali súčasťou veľkého a nepretržitého sociálneho zdieľania, ktoré vyzerá ako “veľký celosvetový rozhovor”! Prostredníctvom sociálnych sietí sme vťahovaní do pokušenia všetko komentovať, blogovať, statusovať, četovať…skrátka – čelímu pokušeniu, vo všetkom sa vyznať!!! Dobre, jazyk je veľký dar človeku a dobrá a živá komunikácia jediným exaktným spôsobom dorozumievania – zdá sa mi však, že sa nám stále viac stáva, že viazneme v množstve rečí bez ďalšej schopnosti niečo prakticky urobiť – a zjavne nám to stačí! Narastá počet diskusií, seminárov, konferencií, dialógov, debát! Nastali zlaté časy kaviarenských povaľačov, ktorí sa pri šálke dobrej kávy, či poháriku whisky dokážu celé hodiny zaoberať glosovaním politiky, kultúry ale i veľmi konkrétnych osôb. A čo je na tom zlého – pýta sa dnešný mladý človek?
Homo informaticus
Odpovedal by som parafrázou jedného biblického textu: “nielen slovom, vychádzajúcim z úst človeka – ale aj konkrétnym skutkom je charakteristický život človeka”. Rodí sa nový druh civilizovaného človeka: Homo informaticus – globálny digitálny konzument – slov + informácií + textov + videí + zábavy + blogových statusov vo virtuálnom bezkontaktnom svete. Človek stále menej schopný zmysluplných verejno-prospešných činov!
Tento krátky prológ bol iba mostom k téme
o ktorej chcem povedať niekoľko praktických poznámok, pretože som súčasťou komunity, cirkevnej obce a svoje spoločenské angažovanie vnímam aj ako seba-ochranu proti “sebeckému génu”, ktorý sa vo mne prejavuje inklináciou k extrémnemu individualizmu. Pracuje na tom, aby sa môj sociálny život postupne zredukoval na minimum interakcií s ostatnými ľuďmi na tzv. “moje užitočné sociálne minimum”.
Ako sa prejavuje horeuvedený trend v cirkevných “vodách”?
Treba povedať, že aj cirkev, ktorú už 58 rokov obývam je spolkom mnohých rečí! Kázne-homílie-úvahy-vzdelávanie-modlitby-semináre-konferencie-biblické školy. Až príliš mnoho sa angažuje náš jazyk – na úkor pohybu rúk a nôh, tvorivého myslenia, ktoré by nás viedlo k praktickej a užitočnej službe. Je to priamy dôsledok správy a vedenia cirkevných obcí akademickými teológmi, ktorí sú hlavne “služobníkmi slova”. Až na ojedinelé a tým veľmi svetlé výnimky, ako napríklad rímsky katolík Maroš Kuffa zo Žakoviec pod Tatrami.
Kňaza takto opásaného zásterou služby
je dnes veru ťažko hľadať. Navyše naša Lutheránska teológia dala praktické skutky “na čiernu listinu” zásluh. Skutky nesmieme chápať ako pridanú hodnotu k svojmu spaseniu. Týmto dôrazom bola úplne zničená motivácia k nezištným denno-denným skutkom milosrdenstva. Preto sa protestanti vyhradzujú nespochybniteľnou istotou svojej spásy, vytešujú sa z nej a na ratovanie okolitého sveta im nezostáva veľa motivácie ani času. Gro života cirkevných spoločenstiev, ako ich naširoko vnímam, tvorí rečnenie v kostoloch-na biblických hodinách-vzdelávacích seminároch i nekonečných zasadnutiach grémií, etc…! Ak my, protestanti, vnímame nejaký dlh voči sekulárnej spoločnosti – tak je to zväčša dlh “rozprávať”, svedčiť, vysvetľovať ľuďom okolo kto je to Boh a kto je Kristus. Takže sme znovu pri “spásonosných” rečiach.
Zbožné reči alebo nemé skutky
Kresťanstvo sa dnes oblieklo do moralistického rúcha a chápe svoju úlohu v spoločnosti ako obviňovanie a poučovanie zle žijúceho sveta. A to nie je kóšer kresťanské! Vnútorný étos cirkvi je zameraný na seba-samú a nekonečné točenie kresťanských rituálov podľa cirkevného kalendára. Tak sa stávajú svätými relikviami chrám-oltár-liturgia-agenda-kňaz. A uprostred toho vznešené homílie, ktoré sa skoro nedotýkajú tohoto sveta a jeho bolestí! Škoda. Kristus na konci svojej najrozsiahlejšej reči na vrchu, v ktorej predstavuje celý Boží étos zdôrazňuje záverečné MEMENTO slovami: “každý, kto počúva (číta) tieto moje slová – a NEČINÍ ICH, je podobný bláznivému staviteľovi, ktorý stavia svoj dom na piesku…!
