6 otázok k téme práce s bezdomovcami

sam6
1/ Akým spôsobom sa Váš cirkevný zbor prostredníctvom rôznych projektov zapája do práce s ľuďmi bez domova?
2/ Ako sa táto služba začala a v akých konkrétnych formách funguje dnes?
3/ Kto sú najčastejší adresáti Vašej pomoci? Aké problémy ich v súčasnej dobe „vyháňajú“ na ulicu?
4/ Akú pomoc potrebujú najviac?
5/ Ako túto prácu hodnotíte – z toho pohľadu, či ma medzi bezdomovcami efekt, či dokáže zmeniť ich nepriaznivú situáciu a pod.?
6/ Pracujete s bezdomovcami aj v duchovnej oblasti? Ak áno, ako? Majú o to záujem?

1/
Cirkevný zbor je plný ľudského potenciálu k rozmanitej službe.
Pred cca 5-timi rokmi sme „dali priestor“ silne sociálne cítiacim ľuďom, aby začali rozvíjať službu núdznym ľuďom. Tak vznikol projekt SAMARITÁN – Centrum pomoci bezdomovcom.

2/
Práca začala nepohŕdaním „malými začiatkami“.
Doslova pár ľudí začalo zhromažďovať a triediť donesené šatstvo a obuv. Založili prvý suterénny sklad v priestoroch CZ. Postupne narastajúce potreby tlačili progres tejto služby dopredu: začali sme pridávať výdaj suchých stravných balíčkov a čaj. Neskôr sme sklad presťahovali do lepších priestorov, zrekonštruovali ich, pridali sprchu a toalety. Skupina ochotných žien začala s varením sýtych polievok. Za 5 rokov sa služba vyvíjala až k dnešnej výdajni v peknej rekonštruovanej jedálni 2x za týždeň.

3/
Adresátmi našej pomoci je pravidelne týždenne cca 50 ľudí,
ktorí sa dvakrát vystriedajú pri našich výdajných pultoch šiat i jedla. V našej databáze však máme okolo 250 ľudí, ktorí sa už aspoň raz zastavili v našej malej charite. Charite preto, že „hnacou láskou“ tejto našej služby je Božia láska „Charis“ – milosrdná a obetavá láska. Nie je podstatné, kto je aký služobník, nie je dôležité čím slúži – ale je podstatné, aby bol nastavený na „charis“! To je úplne kľúčové. Títo ľudia sa stali bezprízornými a stratili svoj pôvodný domov z rôznych dôvodov – zväčša k tejto patológii došlo v dôsledku zlyhávajúci vzťahov s najbližšími, svoje zlo narobil alkohol, omamné látky, kriminalita. Až jedného dňa nastal deň „D“ – prvý nocľah pod holým nebom.

4/
Keď budeme postupovať zvonku dovnútra potrebujú nasledovné:
umyť svoje zanedbané telo, aspoň raz týždenne prezliecť svoje spodnú bielizeň a aspoň raz mesačne vyprať vonkajší odev. To všetko im dávame aj vďaka množstvu darcov, ktorí nám nosia šaty a obuv. Priestory, náklady na vodu a jej ohrev poskytuje zdarma náš cirkevný zbor. Potom je tu druhá najzákladnejšia potreba: jedlo. Od októbra do marca im 2x týždenne podávame teplý čaj, kávu a výdatnú a výživnú hustú polievku. Tú nám navarí asi dvadsiatka ochotných žien, alebo zopár mládežníckych alebo rodinných skupiniek. Dnešnú zimu sme pristúpili aj k prenocovaniu niekoľkých z nich. Viete, ak je vonku -15, srdce vás nepustí! Nemáme však väčšiu kapacitu. Ich potreby sú však veľmi rozmanité: zohnať peniaze na vybavenie dokladov, nákup liekov, ošetrenie rán, korešpondencia s úradmi, pomoc pri riešení osobných problémov, vzájomných konfliktov, pomoc pri hľadaní práce, brigády.

5/
Postaviť otázku o zmysle tejto služby z pohľadu jej efektu je veľmi neefektívne!
Mnohí ľudia sa takto pozerajú na pomoc núdznym – má to efekt, vedie to k zmene? Ak áno – pomôžeme! Ak nie – nebudem plytvať svojimi silami a peniazmi. Pochopte ma dobre: ak by sa takto nastavil BOH voči nám…kde by sme dnes boli! Preto hovorím o láske „Charis“ – tá sa nepýta prečo – ale ako môžem pomôcť. Láska nesmie byť podmieňovaná – inak veľmi skoro vyhorí! Charis má vždy efekt: títo ľudia sú ako my všetci – majú svoju ubitú dušu a veľmi podvýživeného ducha. Sú takými istými Božími deťmi ako my – žiaľ, topia sa v hriechoch, väznia ich závislosti, alebo jednoducho zablúdili. Kto im v tejto situácii pomôže? BOH – ktorý si nás urobí svojimi rukami! Je to beh na dlhú trať, skúška trpezlivosti, stále trvajúce pozvanie zostúpiť k nim – tam dole. Až tam ich skutočne spoznáte. Až tam sú ochotní hovoriť o zmene. Zmena totiž začína v tom najhlbšom vnútri. Áno, videli sme už mnoho všelijakých zmien: abstinenciu, upokojenie búrlivých pováh, úctu, nárast vzájomnosti a pomoci medzi nimi, viacerí si našli prácu, odišli do zahraničia, uzdravili sa.

6/
V posledných rokoch sme k našej službe týmto ľuďom pridali aj „pokrm pre ich dušu
“. Nie sú to len úvodné slová o Božej láske a Božom záujme o ich biedu spojené s modlitbou za nich. Je to hlavne priateľstvo, úcta a prakticky prejavená láska. Bez toho by to boli iba „cvenžiace“ vznešené duchovné frázy. A tých už počuli stovky. Ako na to reagujú? Napríklad otázkou: „…a dnes nám nepoviete niečo pekné a múdre, pán Ľubo?“ Nakoniec chcem poďakovať všetkým ľuďom, ktorí tvoria tím služobníkov v našom centre, za to, že sa skláňajú k týmto ľuďom, tak ako Samaritán v Ježišovom podobenstve.