Contact info for Purchase: 054-4689671 Ayal Shapira Israel

Zdá sa, že prastará manželská inštitúcia zaniká!

Záujem o vstup do nej je z roka-na rok menší. Čo sa stalo? Aké sú príčiny? Prečo moderní ľudia preferujú individuálnu slobodu, a svoj život odmietajú dlhodobo “zviazať” s niekým iným, vo vzťahu dôvery a celoživotnej vernosti? Prečo aj tie zmluvne a zákonným spôsobom – v manželskej inštitúcii – uzavreté vzťahy dlho nevydržia a musia byť súdnou cestou rozvedené?

Prečo, prečo, prečo…?

Odpovedí je na internete mnoho. Počnúc štatistickými číslami odborných a expertných výskumov až po názory psychologických a poradenských odborníkov. Nebudem sa venovať žiadnym z nich. Určite každý obsahuje aspoň zrniečko pravdy o danom fenoméne. Pozriem sa na celý problém ako praktik sedliackym rozumom a cez prizmu životnej skúsenosti. Aj ja som mal s manželským životom na začiatku peripetie. Spolužitie s človekom z inej galaxie to predpokladá, niet sa čomu čudovať. Ale my sme sa čudovali, s akým to čudom som sa ocitol v malom priestore stredne veľkého bytu. Myslím, že kľúčovou otázkou je now-how manželstva. Máme ho my ľudia “v krvi”, alebo je to len tradovaná konvencia, ktorú v časoch slobody hravo nahradíme niečim iným.

Aké je now-how manželstva?

Prieskumy hovoria, že mladá európska generácia sa k odpovedi na túto otázku dostáva až okolo tridsiadky. Dovtedy nemá záujem o porozumenie tomuto inštitútu. Skôr o ňom pochybuje a nedôveruje mu. Prečo? Na to asi nie je ťažké nájsť odpoveď. V priemere každé druhé manželstvo zažije krach. Deti žijúce v tomto manželskom prostredí zväčša zažijú dlhodobé hromobitie s dôsledkami na celý život. Nevidia svojich dvoch milovaných rodičov v reálnom vzťahu, ktorý má síce svoje občas dramatické chvíle, ale nakoniec sa nad nimi vždy roztiahne pestrofarebná dúha láskavej úcty a porozumenia. A čo ak je to celkom naopak. Reakcia je na svete. A my o nej práve hovoríme.

MY nepotrebujeme žiadny papier!

Mamá sa radi a to je to podstatné! Berieme to aj ako taký malý stále trvajúci TEST jeden druhého, či to bude dlhodobo fungovať. A potom sa možno vezmeme. Zadné dvierka si zatiaľ ponecháme otvorené. Vyhneme sa tak v budúcnosti možným nepríjemným verejným pojednávaniam… Toľko k diagnostike.

A čo terapia tohto problému? Existuje?

Dá sa tento stav nejako pozotívne ovplyvni? A je to vôbec treba? Máme manželstvo viac popularizovať, viac propagovať jeho výhody aj keď je spoločenská mienka naklonená skôr na tú druhú stranu? Niečo s tým predsa robiť treba a to je aj jednou z hlavných agiend našej komunity. Zdieľať now-how manželstva ale nielen tohto výlučného vzťahu na ktorom stojí a padá SVET. Všetkých dobrých medziľudských vzťahov na ktorých rovnako tak stojí a padá spokojný, bezpečný a hodnotný život. Skúste žiť obklopení 4 susedmi, ktorí vám svojou bezohľadnosťou denno-denne znepríjemňujú život??? Dá sa to…?

Je to práve to now-how vzťahov

(aj tých manželských), ktorému v živote spoločnosti skoro nevenujeme pozornosť. Sme tu pre kariéru, biznis, nehnuteľnosti, prácu, zábavu…? Alebo je niečo nad tým všetkým, čo tvorí náš život v oveľa väčšej miere. Treba povedať, že o význame vzťahov sa toho v našej kultúre ani doma moc nedozvieme. Ale predsa v dobrej rodine sa na nás toho čosi nalepí. Dá sa s tým vystačiť? A čo škola? V škole, počas 10 rokov základnej školskej dochádzky si pamätám akurát permanentnú nechuť, strach, obavy, známkovanie a… Učili nás tam stovky všeobecných zbytočností podľa školského systému, ktorý pretrváva od čias Márie Terézie! O význame dobrých medziľudských vzťahov, úctivom a ohľaduplnom spolužití, rozdielnosti pohlaví, jedinečnosti rás, jedinečnosti manželstva, význame dobrej rodiny – minimum! Načo je nám nadmiera spoločensko-vedných a a technických znalostí, keď humánne predmety vôbec neovládame?

Etika vzájomného spolužitia

by mohla byť doménou cirkevnej osvety a služby celej spoločnosti. Cirkev je však vyťažená svojimi náboženskými rituálmi a programami zameranými zväčša na seba samú – a tento priestor nemá ako zaplniť. Jej život pripomína stroj na výrobu náboženskej atmosféry – povznesené city, hlbokomyselné úvahy, triumfalistické obrady – a skutky praktického osohu nikde. V troch oblastiach je cirkev a jej ľudia v spoločnosti vybavená pridanou hodnotou kompetencie: pedagogika, sociálna práca a zdravotníctvo. Veriaci ľudia by totiž mali mať pridané “zhora” navyše k profesným zručnostiam aj charakterové veľhodnoty trpezlivosti, súcitu, úcty k životu a nezištnosti. Ak tomu tak nie je, treba sa pýtať komu sme uverili?

Škola vzťahov

je naša komunitná odpoveď na problém nefungujúcich manželstiev. Snažíme sa malými krokmi napraviť pokazené a dobehnúť zmeškané. Učíme sa v komunite mladých i starších manželských párov zdieľať poznané a skúsené. Vyžaduje to otvorenosť, nebyť pokrytcom, nebáť sa priznať farbu a nechať si poradiť. Príďte sa pozrieť a uvidíte! Škola, ak je robená prirodzene a prakticky nemôže nefungovať. Každý môže otvoriť “svoju kuchyňu” a pozvať do nej ostatných. Niet čo skrývať. Sme jedineční a máme aj svoje jedinečné radosti i problémy. Ak máme vo vzťahu rásť – musíme na ňom pracovať.

timthumbManželský vzťah je ako kvetina –
potrebuje starostlivosť, vlahu a svetlo.