Smutné výročie

(čítanie na 1,5 minúty)

1517-2017

500 rokov reformácie kresťanskej cirkvi prinieslo mnoho zmien. Tá podstatná sa však nekoná. V našej “drahej” evanjelickej sme zostali pevne stáť v roku 1517. Tento rok sa bude niesť v znamení pompéznych osláv tohto prelomového momentu dejín. Obnovená cirkev je po 5-tich storočiach znovu v hlbokých koľajách tradicionalizmu, formalizmu a zákonníctva.

Martin Luther

by neveril vlastným očiam kam sme to v jeho reformácii dotlačili. To, čo on, a jeho súčasníci vybojovali v stredoveku, sa stalo pre nás na 500 rokov nemenným zákonom. Nepohli sme sa dopredu ani o piaď hlboko fundamentalisticky presvedčení, že naša konfesia už nepotrebuje NIČ zmeniť či reformovať. A tento OMYL nás bude stáť príliš mnoho. Prečo?

Z jednoduchého dôvodu:

Život v akomkoľvek zmysle, je vždy rastom, zmenou, transformáciou. Najviac to evidujeme v biologickom svete. Topánky našich detí boli rok čo rok malé – a nútiť ich v nich chodiť by viedlo ku katastrofálnym zdravotným dôsledkom. To isté platí o neustále rastúcej  tráve, stromoch ale i zmenách počasia. Ak sa, čo i len na chvíľu, zastaví tento proces RASTU – dochádza k anomáliam.

Ako to súvisí s duchovným životom?

VIAC ako by sa zdalo! Duchovný SVET je jemný softvér života – ak nevedie ku generovaniu tém, hodnôt, jazyka, vzťahov, činov – začne zákonite DEGENEROVAŤ! Bazálnym príkladom je život človeka, ktorý s duchovným rozmerom nepočíta: strop jeho BYTIA sú fyzické a duševné potreby. Nad dušou už nie je nič vyššie, ušľachtilejšie, nehmotnejšie. Takéto bytie je zredukované o charakterový rozmer stálych  a pevných vnútorných hodnôt o ktoré sa opiera naša každodenná existencia. Veď hodnoty ľudskosti, súcitu, pacifizmu, vzájomnosti, filantropie, solidarity, obetavosti nie sú z toho sveta. Ak by “žili” v nás – SVET by dnes vyzeral inak. To je jasné každému z nás.

Ak opomenieme všetko to, čo sa dnes zo životom cirkvi v spoločnosti spája – kostoly, rituály, obrady, slávnosti – a predstavíme si, že by mala byť PREDO-všetkým nositeľkou vyššie spomínaných hodnôt v osobe jednotlivcov, komunít i celej inštitúcie – musí nám byť zrejmé, kde musia prebiehať reformy. Ecclesia Reforma semper reformanda – Cirkev reformovaná a neustále sa reformujúca – nech je výzvou pre našich nasledujúcich 365 dní. Boh nám v tom pomáhaj!