„Svetská interpretácia“ Písma Dietricha Bonhoeffera

(6. február 1906 – 9.apríl 1945)

flat800x800070f-u1(čítanie na 4 minúty)

Tohto roku si pripomíname sté výročie narodenia Dietricha Bonhoeffera (6. február 1906) – nemeckého mysliteľa, teológa, duchovného spisovateľa, pastora evanjelickej cirkvi a ústrednej postavy Vyznavačskej cirkvi v boji proti nacizmu. Za svoj zápas proti Hitlerovej totalite bol uväznený, najprv v v koncentračnom tábore Sachsenhausen, neskôr v Flossenbürgu, kde ho 9. apríla 1945 popravili obesením.

Dietrich Bonhoeffer vyrastal v zbožnej luteránskej rodine profesora psychiatrie,

v ovzduší mimoriadne myšlienkovo a kultúrne vyspelom. Obom týmto vplyvom zostal po celý život verný. Jeho cesta bola nesená hlbokou biblickou zbožnosťou na jednej strane a trvalým záujmom o najrozmanitejšie oblasti vedeckého, filozofického i umeleckého života na strane druhej. V celom jeho diele sa spája biblický prístup s hlbokou analýzou „znamenia čias“. Božie slovo a jeho výrazové pojmy musia byť reinterpretované a aktualizované pre človeka modernej doby. Životná situácia človeka v dnešnom sekularizovanom svete má byť vnorená do svetla Slova. V svojej teológii sa pokúšal o neustály dialóg medzi Božím slovom a modernou dobou.

Teologickým jadrom jeho účasti na zápase Vyznavačskej cirkvi proti nacizmu je dielo Nasledovanie (1937).

Jeho Nasledovanie je rozjímaním nad biblickým posolstvom, ktoré predstavuje ako živé a aktuálne pre súčasnú cirkev a svet. Bonhoeffer v Nasledovaní hľadá svetlo evanjelia, ktoré má intenzívne prežiariť cirkev. Vyzýva cirkev, aby nestratila z očí svojho Pána, nechytráčila podľa vlastných mienok, aby dala na jeho slovo viacej ako na svoju vlastnú múdrosť. Jednoducho, aby viacej počúvala Boha ako ľudí a poslušne nasledovala svojho Majstra. Dôležité je pýtať sa: „Čo chce dnes Ježiš od nás?“ S naliehavosťou predkladá pred zrak cirkvi kázanie na hore.

Najostrejšie výpady knihy mieria nie proti svetu, ale dovnútra cirkvi, proti nesprávnemu cirkevníctvu.

Bonhoeffer do posledných chvíľ svojho života bol spätý s cirkvou a jej zvestovaním.  Nikdy však neprijímal cirkev, ani Vyznávačskú, nekriticky. Cirkev stuhnutá vo svojich inštitučných formách, majúca strach o seba a neochotná sama sa obetovať, vyvoláva u neho veľmi vážne a hlboké pochybnosti. Ostro znela jeho kritika, že „cirkev je neschopná byť nositeľom slova zmierenia a vykúpenia pre svet“ . Sústreďuje sa na seba samú, na udržanie a zaistenie svojej existencie, izoluje sa od sveta. To vedie k stagnácii.

Spoločensko-kultúrnym východiskom pre potrebu „svetskej interpretácie“ je skutočnosť, že moderný človek sa obíde bez pracovnej hypotézy Boha. Moderný človek sa stáva čoraz viacej „nenáboženským“. Žije „v dospelom svete“ bez religiózneho a priori. Vo svete, ktorý chce byť – a v určitom zmysle už je – svojprávnym a autonómnym. Boh ako morálna, politická, prírodovedecká pracovná hypotéza je odstránený, prekonaný. Rovnako je prekonaný ako filozofická pracovná hypotéza (Feuerbach).

„Kde má dnes Boh ešte svoje miesto?“,

pýtajú sa úzkostlivé duše, a pretože nepoznajú odpoveď, zatracujú celý proces, ktorý ich priviedol do tejto tiesnivej situácie. V stretnutí so sekularizovaným človekom si uvedomuje, aká je priepasť medzi Bohom cirkevnej tradície a životom tohto človeka. Pred cirkvou a teológiou stojí naliehavá otázka: „Ako sa vyrovná s týmto svetom?“

Bonhoeffer odmieta pokus cirkvi zastaviť alebo zabrzdiť vývoj sveta.

Tento postoj vyhlasuje za falošný, a to nielen preto, že má minimálnu vyhliadku na úspech. Práve toto dokázala história, keď hradby proti modernej vede padali jedna za druhou. Teologickým dôvodom je Ježiš Kristus, ktorý posiela svoju cirkev do celého sveta, do všetkých jeho podôb, do všetkých spoločenských i kultúrnych foriem. Preto cirkev nemá právo tváriť sa akoby stála či padala len s istým spoločenským a kultúrnym poriadkom, konkrétne s „náboženskou, kresťanskou“ civilizáciou. Vo svete, kde náboženské pojmy a náboženský postoj k svetu sa stáva stále cudzejší a nezrozumiteľnejší, nesmie cirkev naďalej tradovať pravdu evanjelia v náboženskej podobe, ktorá bola síce kedysi živá, ale dnes už len prežíva.  Musí niesť evanjelium tam, kde sa moderný človek skutočne nachádza, do jeho otázok, jeho jazykom a do jeho situácie – teda novým „svetským“ spôsobom.

V Bonhoefferovom termíne „svetskej“ interpretácie nemôžeme pritom hľadať liberálny, relatívny alebo laxný prístup k biblickému posolstvu a už vonkoncom nie vzdanie sa viery. Svetskosť pre neho znamená brať vážne súčasných poslucháčov evanjelia, brať vážne tento svet, jeho myslenie, kultúru, pohľady, náboženské alebo už nenáboženské východiská – preto „nenáboženská interpretácia“. Evanjelium je adresované tomuto svetu, preto musí byť do dnešného sveta aktualizované, čiže v Bonhoefferovom slovníku „svetsky interpretované“.

1.časť

ThLic. Andrej Mátel
Zdroj: Konzervatívny denník