Zmena, ktorá prebieha v skrytosti…

list-z-basy3

(čítanie na 2 minúty)

Títo ľudia sa nikdy nezmenia!

Mnohokrát som sa rozprával o zmysle tejto služby s ľuďmi, ktorí ju podmieňovali pochybnosťami: tí ľudia sa aj tak nikdy nezmenia, sú to profesionálni žobráci – iba využívajú vašu dobrotu, parazitujú na charite a neočakávajú nič viac! Áno, veľmi často nám ľudia kladú takéto otázky: menia sa títo ľudia, posúvajú sa z ulice do normálneho života, hľadajú si prácu, ubytovňu, prestanú piť? Zaradia sa vôbec niekedy do normálneho života??? Nie, veľmi málo, zriedkakedy sa dozvieme o radikálnej zmene života človeka. Vo väčšine prípadov sme tichými sprievodcami ich zostupu dole. Žiaľ, je to tak.

Aký to má potom význam?

Moja odpoveď je nasledovná: život človeka nie je len nejaká redukovaná biológia. Aj ľudia na ulici sú jedineční – ako ľudské bytosti, ale aj svojim príbehom. To, čo najviac potrebujú je dôveru a trpezlivosť vo vnímaní ich stratenej ľudskej hodnoty. Preto sa im nedá pomáhať podľa šablóny. Nedá sa im pomáhať ako klientom, ako štatistickým číslam, asociálom, psychopatom… Treba im pomáhať ako ľuďom – slobodným ľuďom, aj keď mnohí z nich už slobodu nemajú, lebo ju predali, vzdali sa jej za misku šošovice, alebo ju stratili výmenou za návykovú látku, ktorá im pomôže aspoň na krátky čas prežiť ilúziu upokojenia, uvoľnenia a stratenej životnej POHODY… Svoju vlastnú slobodu vymenili za možnosť PREŽIŤ v neľudských a nehostinných podmienkach holej ulice.

List z basy

ktorý sporadicky dostávame, nám ukazuje skrytú tvár každého takéhoto človeka. Aj ten, na ktorý sa pozeráte. Ak sa človek ocitne v krízovej situácii, zastaví ho choroba alebo basa, jeho vnútro začne hľadať to dobré, bezpečné, ľudské – o čo sa môže v tejto chvíli oprieť. Jeho duša rýchlo prehrabáva archívy svojich zážitkov, aby sa v nich identifikovala s niečim aspoň trochu príjemným, dobrým. Ak nenájde zhola NIČ, nenastane chvíľa precitnutia – človek prišiel o posledné zbytky optimizmu a nádeje. Je z neho potencionálny samovrah alebo praktický nihilista. Spúšťa sa po šikmine sebazániku až dopadne na samé DNO. Aj takýchto sme už sprevádzali a vyprevadili z tohto sveta. PREČO? Nikto ich upadajúce JA nepodržal, nepozdvihol, nepovzbudil! NIKTO! Charitatívni pracovníci investovali iba do ich TELA a zabudli na niečo vznešenejšie, vyššie a dôležitejšie – DUŠU! Preto robíme našu službu práve takýmto spôsobom. Dávajme na to veľký  POZOR!

Preto je list, na ktorý sa pozeráte, pre nás všetkých v SAMARITÁNE potešujúcou a povzbudzujúcou odpoveďou. Vďaka Vladko!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *