Jedným z jej majiteľov je Peter, ktorý sa ujal hostiteľkej úlohy a zvládol ju na výbornú. Samozrejme s výdatnou pomocou svojej milej manželskej opory – Alice. Cieľom večera bolo stretnutie. Ľudí, ktorí sú spolu na manželskej ceste. Obraz cesty dobre vystihuje spoločné cestovanie životom. Nie je to ľahká a bezproblémová cesta a preto to mnohí vzdávajú už na začiatku, v polovici, alebo aj na konci. Kampaň je práve o tom – dodať ľuďom nových síl, impulzy, povzbudenia.
Večer moderovaný osvedčenou dvojicou moderátorov – Peťom a Ivkou – sa uberal po veselých, bizarných ale aj jedinečných cestičkách manželstva. Veď cesta každého z nás je rôzne dlhá a naše zážitky a skúsenosti sa tak neuveriteľne líšia, že ich rozprávanie a zdieľanie môže byť veľmi obohacujúce. A v tomto duchu aj prebiehal celý večer. Po úvodnej komickej scénke, poukazujúcej na nesmiernu rozdielnosť muža a ženy, napríklad pri takom prozaickom nakupovaní! Matúš a Danka sa priznali, že to bola realistická epizóda z ich spoločného nakupovania, pri ktorej sa nemuseli štylizovať do “kože” niekoho iného. Celá komunita potom dostala otázku:
Uvedené príklady vytláčania zubnej pasty, rozdielneho konceptu poriadku v byte, systém ukladania potravín do chladničky – len poukázali na rozdielny svet obidvoch partnerov. Čo je potom tým spájajúcim a spoločným prvkom vo vzťahu, ktorý drží, odpúšťa, zmieruje a navyše ešte aj učí obidvoch, aby sa navzájom dopĺňali, a nie súťažili o najlepší výkon?
O tom bola ďalšia časť večera, v ktorej ďalších 5 párov spomínalo na zážitky zo spoločnej cesty manželstvom. Kauzy ako zabudnuté rezne, vysokohorská túra, predčasné narodenie potomka a zablúdenie na nudistickú pláž nám všetkým pripomenuli, že spoločný život prináša častokrát prekvapivo nepredvídateľné spoločné momenty, ktoré dokonale otestujú naše hodnoty. Čím sú vyhrotenejšie, tým viacej si musíme v dôsledku “upratať” vo vzťahu a oprášiť hodnoty, na ktoré sme medzitým zabudli.
1/ Vzťah partnerov v manželstve je bezpochyby najviac obrusujúci nástroj EGA obidvoch. Zrejme aj preto si dnes, necháva mnoho ľudí otvorené zadné dvierka – pre prípadný odchod z manželstva, a tu spoločná cesta končí. Nechceme byť obrusovaní, formovaní a premieňaní. Dôvodov môže byť mnoho, najčastejším je osobná hrdosť a stavanie sa “na zadné”, už len pri pomyslení, že ma tu bude niekto celý život “buzerovať” ako na vojne! Takýto postoj samozrejme vyplýva z hlbokého presvedčenia o svojej dokonalosti a preto je akékoľvek korigovanie vnímané ako nemiestne.
2/ Porozumenie tomuto momentu je úplne kľúčové pre porozumenie zmyslu manželstva. Darmo nad manželstvom, na jeho začiatku, vztýčime banner oddanej lásky, keď ten bude o chvíľu otrepaný a zničený vzájomnými potýčkami nad každou drobnou rozdielnosťou objavujúcou sa vo vzťahu. Falošné mýty o vzťahu medzi mužom a ženou, natreté romantickou ružovou, nabité emóciami, alebo postavené na majetníckom vlastníckom postoji a právnom nároku na toho druhého zabíjajú vzťah, ktorý má byť o niečom celkom inom. Aj manželstvo je priestor SLOBODY, kde sa nekončí individualita, ba práve naopak, má sa jej dostať zvláštnej pozornosti toho druhého. Tomuto sa potrebujeme učiť, aby sme vzťah v párovom spolužití muža a ženy, spečatený sľubom vernosti, chápali ako vzájomné láskyplné formovanie, školu osobnej pokory a poddanosti tomu druhému. Prvé pravidlo služby v takomto vzťahu znie: v čom som ja viac vybavený a obdarený – v tom ti má slúžiť, pomáhať a podporovať ťa.
Žiaľ, toto poznanie sa mnohým nedostáva. Aj preto sa mnohé veci stanú a nemusia, bolia – a nemuseli by, oberajú o energiu, ktorá by mohla byť investovaná do niečoho užitočnejšieho – ako do súboja dvoch EGOISTOV v pomyselnom ringu manželstva.
Preto vidíme v budovaní otvorenej komunity ľudí, ktorí pred sebou “nehrajú pokrytecké divadielko”, ale úprimne, slobodne a priateľsky hovoria o svojich slabostiach i skúsenostiach, veľký význam. Zmyslom tejto “Školy vzťahov” je učiť sa starať o svoj vzťah, aby bol celoživotnou, priateľskou, vzájomnou CESTOU.