imagesČasy sa menia v závratnom tempe.

Čo platilo ako skalopevná PRAVDA v minulom storočí sa počas 18 rokov nového milénia beznádejne prepadá vo víre zmien! Čo sa to vlastne deje? Stratilo staré víno evanjelia svoju silu a preto treba ponúknuť nové, čerstvé, s novou vitalitou? Určite to platí o formách, tradíciách, spoločenských zvyklostiach, konvenciách, ale platí to aj o hodnotách, ktoré pretrvávajú ako nadčasové?
Niekoľko príkladov:

Evanjelium –

čo je vlastne podstatou evanjelia? Dobrá správa, súbor výrokov, myšlienok, verbálne posolstvo BOHA adresované človeku? Toto slovné posolstvo máme uchopiť, naučiť sa ho formulovať a hovoriť o ňom s každým, kto nám skríži cestu? Tak sa to storočia traduje v cirkvách. Hovoríme tomu zvestovanie evanjelia. Káže sa na zhromaždeniach, seminároch, konferenciách, uliciach… alebo:

Je to ŽITÉ SLOVO obsahujúce hodnoty lásky, úcty a dobroty ku všetkým – bez rozdielu. Ku všetkým! Kedy je Kristus vtelený nielen do slov, na ktorých si kresťania tak veľmi zakladajú, ale do každodenných skutkov, ktoré vyjadrujú premeneného vnútorného človeka. Z EGOistu a SAMOľúbeho – na bytosť SEBAdávajúcu, stojac v službe svojmu okoliu: najbližším, priateľom, kolegom, spolužiakom, susedom – ale i NEpriateľom, NEsympatickým, NEprajníkom, NEnávideným  tohto sveta. Ktosi múdry raz povedal, že sila cirkvi sa počíta podľa DOBRA uskutočneného mimo samú SEBA!!!

Morálna čistota

prestáva byť ústredným motívom kresťanského života. Je to možné? Je to dobré, je to normálne, že tisícročia kresťanského dôrazu na morálnu čistotu stratili svoj význam a dnes to už málokoho trápi? Tvrdé morálne normy “zmäkli” a dnes je doslova všetko možné? Ako je to teda? Je treba sa s tým len zmieriť, prijať to ako nevyhnutnosť! NIE, to určite NIE! Poctivá morálka, morálna čistota a bezúhonnosť nie je zbytočná! Len nesmie byť jediná a prvá v kresťanskom živote. Inak sa z nás stanú zákonníci “hypokryteckým” syndrómom farizejov. Hypokrytes je herec, ktorý hrá lepšieho, ako v skutočnosti je, pretože vstúpil do nebezpečnej morálnej súťaže o NAJbezúhonnejšieho medzi bezúhonnými. Ježiš na to hovorí: Kto si bez viny… hoď prvý kameňom. Nikto nezdvihne kameň, pretože všetci vieme, že niet medzi nami úplne morálne čistého. Moralizovanie druhých je najčastejšou chorobou medziľudských vzťahov. Navyše v kresťanských kruhoch je to o to viac populárne, o čo viac sme si istí znalosťou “pravidiel hry”, na základe ktorých si prisvojujeme výnimočné postavenie znalcov a uskutočňovateľov zákona. Ak nie je morálka TOP témou kresťanstva, tak čo potom?

Kristov étos

tak často v tisícročných biblických dejinách zanedbávaný a zabudnutý… Zapadnutý prachom nepodstatného, alebo presnejšie povedané druhoradého. Morálka pramení zo zdroja, ak nie je napojené na zdroj veľmi skoro sa zmení na situačnú a zdevalvuje. Čo je teda zdroj? ÉTOS!  Kristov étos, sústava Ním definovaných hodnôt. On predsa hovorí: Syn človeka prišiel hľadať a spasiť…! Nie súdiť, ani učiť morálnym zásadám a prísne bazírovať na ich dodržiavaní. Čo je podstatou tohto étosu? Život zameraný na nezištnú, prijímajúcu, milosrdnú a obetujúcu a dávajúcu sa LÁSKU. Znie to ako fráza často opakovaná z kresťanských kazateľní, ale keď naplníme uvedené 5 charakteristiky lásky:

nezištná – prijímajúca – milosrdná – obetujúca – dávajúca

konkrétnym obsahom, dozvieme sa viac…
O tom v najbližšom príspevku…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *