Je zvláštne, že najdôležitým mementom evanjelií je Kristova výzva k BDELOSTI.
Zneje nám ako varovanie pred stratou ostražitosti, sústredenia sa na to, čo je v našom živote
NADOVŠETKO dôležité!
Čo je TO?
Sme zraniteľní, ohrození, smrteľní… No, a sme doma: iba “blázon” by sa zaoberal svojou smrteľnosťou, zvlášť, keď sa má dobre, užíva si života a darí sa mu… Preto upadáme do pokušenia žiť v sebaklame ilúzií, že sme mladí – zdraví – vitálni – dosť bohatí – máme zdravú životosprávu a – bla-bla-bla… a preto sa nám v dohľadnej budúcnosti nič nemôže stať! Nie je to však PRAVDA! Z tohto sna nás z času na čas vyruší správa o nešťastí, tragédii či smrti – kohosi blízkeho, známeho… Človeka, ktorý bol, a zrazu NIE JE!
Čelíme návalu informácií, ktoré nestačíme triediť a spracovávať. Výzvy, ponuky, požiadavky, túžby, plány nemajú konca – čo si vybrať a čo odmietnuť? Tlaky v profesionálnom živote, podnety k vyšším výkonom spôsobujú chronický chaos, stres a depresie. V takomto stave sa strácame. Vnútorný pokoj, sebavedomie, vyrovnanosť, chuť žiť… Aj tu platí: Mám svoju KAPACITU – a dlhodobo ísť nad svoje možnosti – ma bude stáť veľkú “daň zo života”. Preto byť sám sebou a nič VIAC, prijať svoje limity a obmedzenia, prijať svoju jedinečnosť ako postačujúci potenciál, ktorý chcem vo svojom živote rozvíjať – je to, o čo v živote ide. Toto vedomie je bdelým stavom nášho ducha.
Už to nie sú staré-dobré hlboké priateľstvá. Nahrádzajú ich ľahké-krátkodobé-zábavné-nezáväzné-plytké vzťahy plné zábavy, v ktorých sa dostaneme tak maximálne k “pavlačovej” komunikácii. Ako sa máš, čo je nové, ako sa ti darí? Hlboké veci zostávajú skryté pod povrchom a my sa postupne naučíme ich nedotýkať! Náš vnútorný svet je hlboko ponorený, ukrytý pred druhými a preto málo poznaný, preskúmaný a konfrontovaný objektívnou PRAVDOU. Žijeme v akomsi subjektívnom suteréne a realitu si definujeme “po svojom”. Táto subjektívna SLEPOTA vedie postupne k odtrhnutosti od ľudí, čudáckemu vizuálu, ba dokonca STRACHU z ľudí. A to všetko jednoducho preto, že zredukuje naše vzťahy a obmedzí socializáciu, ktorá je hnacím motorom vývoja života každého človeka.
to, čo skutočne JE, existuje, nielen akási vnútorná fikcia našej mysle.
Poznať objektívnu PRAVDU o sebe – druhých – spoločnosti – dobe – láske – BOHU
to je SKUTOČNÉ A PRAVDIVÉ POSLANIE ĽUDSKÉHO ŽIVOTA…
A nakoniec:
4 možné podoby BDELOSTI DUCHA?
Zameranie sa (zvonku) DOVNÚTRA.
Odmocnenie SEBASTREDNOSTI (svojho) EGA.
Uchopenie pravdivého ÉTOSU (života).
Naplnenie (Božím) DOBROM.
To sú témy, ktorých sa pokúsime dotknúť počas 4 dní ODLUKY od bežného stereotypu nášho života. Naše letné pobyty sú akousi formou odpočinku v lone prírody, vnútornej meditácie nad svojím životom, vzťahmi, premýšľaním nad dnešným SVETOM a naším POSLANÍM v ňom…
Ste pozvaní!