Narodila sa 7. júla 1207 buď v Bratislave alebo v Sárospataku, vtedajších kráľovských sídlach. Prvé štyri roky prežila na uhorskom kráľovskom dvore v Prešporku (dnešnej Bratislave) so svojou mamou Gertrúdou Meránskou, manželkou Ondreja II. z rodu Arpádovcov, pochádzajúcou z Bavorska.
V rokoch 1224 a 1225 zasiahla Durínsko katastrofálna neúroda, po nej prišlo obdobie veľkého hladu a biedy. Alžbeta otvorila kniežacie sýpky a rozdávala zásoby zo svojho hradu chudobným. Pre chorých postavila nemocnicu, kde sama ošetrovala pacientov.
V meste Marburg nad Lahnom v roku 1229 založila nemocnicu Svätého Františka z Assisi a začala nosiť sivý habit. Nemocnici venovala celý svoj podiel dedičstva. Nechala si pri nej zriadiť chudobný byt podľa františkánskej tradície. Ďalšie roky žila v chudobe a službe chorým, nechýbalo jej nič a bola šťastná.
Ďalej pokračovala v skutkoch milosrdenstva, ktoré neprerušila ani počas ťažkostí. Pomáhala v celom okolí mesta. Ženám a deťom, núdznym, bedárom, ľuďom s duchovnými problémami. Ako uvádzajú jej služobnice, z ktorých tie najvernejšie nasledovali aj spôsob jej života, Alžbeta vedela ošetrovať chorých a nemocných, hoci ako ženu kráľovského pôvodu ju nik tejto zručnosti neučil.
Alžbeta Uhorská zomiera ako 24-ročná, 17. novembra 1231.
Za svätú ju vyhlási pápež Gregor IX. už štyri roky po jej smrti.