Evanjelium zisku

Časy sa menia v závratnom tempe.

Čo platilo ako skalopevná PRAVDA v minulom storočí sa počas 18 rokov nového milénia beznádejne rúca vo víre zmien! Čo sa to vlastne deje? Stratilo staré víno evanjelia svoju silu a preto treba ponúknuť nové, čerstvé, s novou vitalitou? Určite to platí o formách, tradíciách, spoločenských zvyklostiach, konvenciách, ale platí to aj o hodnotách, ktoré pretrvávajú ako nadčasové?
Niekoľko príkladov:

Evanjelium –

čo je vlastne podstatou evanjelia? Dobrá správa, súbor výrokov, myšlienok, verbálne posolstvo BOHA adresované človeku? Toto slovné posolstvo máme uchopiť, naučiť sa ho formulovať a hovoriť o ňom s každým, kto nám skríži cestu? Tak sa to storočia traduje v cirkvách. Hovoríme tomu zvestovanie evanjelia. Káže sa na zhromaždeniach, seminároch, konferenciách, uliciach… alebo:

Je to ŽITÉ SLOVO obsahujúce hodnoty lásky, úcty a dobroty ku všetkým – bez rozdielu. Ku všetkým! Kedy je Kristus vtelený nielen do slov, na ktorých si kresťania tak veľmi zakladajú, ale do každodenných skutkov, ktoré vyjadrujú premeneného vnútorného človeka. Z EGOistu a SAMOľúbeho – na bytosť SEBAdávajúcu, stojac v službe svojmu okoliu: najbližším, priateľom, kolegom, spolužiakom, susedom – ale i NEpriateľom, NEsympatickým, NEprajníkom, NEnávideným  tohto sveta. Ktosi múdry raz povedal, že sila cirkvi sa počíta podľa DOBRA uskutočneného mimo samú SEBA!!!

Morálna čistota

prestáva byť ústredným motívom kresťanského života. Je to možné? Je to dobré, je to normálne, že tisícročia kresťanského dôrazu na morálnu čistotu stratili svoj význam a dnes to už málokoho trápi? Tvrdé morálne normy “zmäkli” a dnes je doslova všetko možné? Ako je to teda? Je treba sa s tým len zmieriť, prijať to ako nevyhnutnosť! NIE, to určite NIE! Poctivá morálka, morálna čistota a bezúhonnosť nie je zbytočná! Len nesmie byť jediná a prvá v kresťanskom živote. Inak sa z nás stanú zákonníci nakazení “hypokryteckým” syndrómom farizejov. Hypokrytes je herec, ktorý hrá lepšieho, ako v skutočnosti je, pretože vstúpil do nebezpečnej morálnej súťaže o NAJbezúhonnejšieho medzi bezúhonnými. Ježiš na to hovorí: Kto si bez viny… hoď prvý kameňom. Nikto sa neodváži zdvihnúť kameň, pretože všetci vieme, že niet medzi nami úplne morálne čistého. Moralizovanie druhých je najčastejšou chorobou medziľudských vzťahov. Navyše v kresťanských kruhoch je to o to viac populárne, o čo viac sme si istí znalosťou “pravidiel hry”, na základe ktorých si prisvojujeme výnimočné postavenie znalcov a uskutočňovateľov zákona. Ak nie je morálka TOP témou kresťanstva, tak čo potom?

Kristov étos

tak často v tisícročných biblických dejinách zanedbávaný a zabudnutý… Zapadnutý prachom nepodstatného, alebo presnejšie povedané druhoradého. Morálka pramení zo zdroja, a ak nie je napojenéá na zdroj, veľmi skoro sa zmení na situačnú a zdevalvuje. Čo je teda zdroj? ÉTOS!  Kristov étos, sústava Ním definovaných hodnôt. On predsa hovorí: Syn človeka prišiel hľadať a spasiť…! Nie súdiť, ani učiť morálnym zásadám a prísne bazírovať na ich dodržiavaní. Čo je podstatou tohto étosu? Život zameraný na nezištnú, prijímajúcu, milosrdnú a obetujúcu a dávajúcu sa LÁSKU.

Znie to ako fráza často opakovaná z kresťanských kazateľní, ale keď naplníme uvedené 5 charakteristiky lásky: nezištná – prijímajúca – milosrdná – obetujúca – dávajúca – konkrétnym obsahom, dozvieme sa viac…

Zisk alebo strata

Žiaľ, v postmodernej ére, špeciálne v západnej civilizácii sa stalo slovo STRATA neprijateľným. Je synonymom neschopnosti a neúspechu. V biznise, ktorý dnes všetkému vládne, dominuje slovo ZISK. A tak sa presťahovalo do najintímnejších oblastí ľudského života rodiny, vzťahov, ba i spirituality. Zo všetkého chceme mať iba zisk, stratám sa vyhýbame.

Kristus nás však volá na inú cestu – tam, kde sa STRATA počíta ako veľký zisk, Samozrejme, aktíva našich pozemských strát sú uložené tam hore – v nebeskej banke. Mnohým to nestačí – chcú mať zisk TU, HNEĎ a VEĽA!!! Dobre, spýtate sa, o akých stratách to hovorím?

Láska, ak je skutočná, pravá a nefalšovaná – musí nás niečo stáť. Láska, ktorá ťa nič nestojí – stojí za nič! Ak sme aj v láske vypočítaví a kalkulujeme, len odkrývame podstatu skazenosti ľudského EGA. Čo z toho budem mať? NIČ? Nejdem do toho, nezaujíma ma to! Preto je v našich vzťahoch stále viac vypočítavosti a kalkulu. Ak  budú moje deti raz úspešné – vráti sa mi to, ak budem pestovať dobré vzťahy so schopnými ľuďmi – vráti sa mi to, ak budem veriť BOHU – vráti sa mi to. Ale čo potom so vzťahmi – z ktorých nemám vôbec nič?

Blahoslavenejšie je dávať ako brať!

Kristus nám však predkladá nekompromisný étos: nezišne dávať je viac, ako zištne brať! Mojou prácou sa za posledných päť rokov stalo dávať svoj čas, sily, zdravie i peniaze ľuďom, od ktorých nemôžem NIČ čakať. A ak príde občas spokojné ďakujem, je to blažená kompenzácia toho ničoho. Robiť to má však obrovský význam. Verím, že DOBRO je hodnotné samo o sebe. Nie je dôležité kto ho robí a komu ho robí, či to niekto vidí, ocení, odmení… BOH, ktorý je SUMMUM BONUM – dokonalá plnosť všetkého dobra, NIKDY neprehliadne žiadne “malé” DOBRO vykonané na tejto zemi. Lebo je to podstata JEHO ÉTOSU! O ten sa predsa jedná v celom univerze! To DOBRO má produkovať každá viera, náboženstvo, spiritualita… Čím viacej je ľudská láska orientovaná nezištne, bez “nároku na honorár” – tým je skutočnejšia, trvácnejšia, hodnotnejšia – BOŽIA.