Prvé ohlasy po konferencii…

(čítanie na 4 minúty)

13.Konferencia RoS sa skončila.

Myslím, že tradične dopadla DOBRE. Jej hlavné ovocie je vo VZŤAHOCH. Mňa na tomto veľkom fóre vždy najviac FASCINUJE to samotné STRETNUTIE. Spýtaš sa málo – veľa?

Od tejto výročnej konferencie RoS máme mnohí rôzne očakávania. Ale už tradične, je spoločným základom všetkých – SPOLOČENSTVO.  Ktoré nás spája, informuje, inšpiruje, povzbudzuje, uzdravuje… najmä tých medzi nami, ktorým dochádza energia lásky. Všetci žijeme z tej istej energie a preto potrebujeme takéto stretnutia VZÁJOMNOSTI, kde veľmi intenzívne prebieha výmena a prenos duchovnej energie z človeka na človeka.

Ako už tradične, sme požiadali účastníkov o hodnotiaci feedback.
Tu sú prvé lastovičky:

1/
Ahojte bráškovci, sme vďační za konferenciu RoS, ktorá je za nami.

– K jej hodnoteniu možno len toľko, že v budúcich ročníkoch ak nám to bude dovolené by som určite nedával panelovú diskusiu o stave, potrebách, zmenách, učení v ECAV.

Pamätám si na podobnú panelku na 1. celoslovenskom stretnutí ev. mládeže v r. 1991 (nahrávku z nej ešte mám niekde odloženú) a keď ju porovnám s tou panelovou diskusiou čo bola pred týždňom, tak so zármutkom musím konštatovať, že okrem personálneho zastúpenia sa vôbec obsahovo nelíšila. Naši “duchovní” žijú stále v tom presvedčení, že sme dokonalá cirkev, na ktorej niet čo meniť a vôbec nie je snaha počúvať hlas ľudu, hlas laikov, ktorí volajú po zmene.

V nedeľu asi hodinu po príchode z konferencie mi volal jeden brat, ktorého poznám od mládežníckych liet (cca 35 rokov). Vídame sa raz do roka a voláme si možno 2x do roka. Do nedávna som ho bral ako dobrého luterána.

Prekvapilo ma pred rokmi, keď som sa dozvedel, že oni ako rodina mávajú rodinné pobožnosti a vtedy svoje malé deti nútil spievať piesne z ev. spevníka.

Je dvadsať rokov kurátorom vo veľkom dedinskom zbore s 2000 dušami. Je zhrozený, že rok čo rok je menej a menej ľudí v kostole, pritom na matrike to moc neubúda.

Ešte väčšie pobúrenie v ňom vyvolalo vystúpenie našich “duchovných” so svojimi postojmi. Musel som ho tíšiť v tom rozčúlení, že: ” prečo biskupi a farári nevidia realitu úbohého stavu ECAV.”

Priznám sa, že dobu podobného rozčuľovania mám už dávno za sebou.

Dnes ma viac mrzí ak na podobných stretnutiach, ako sme mali, zabíjame čas k ničomu nevedúcimi diskusiami o ECAV
a na hlavných večerných programoch namiesto evanjelizácie a kvalitného Božieho slova (na ubolené duše účastníkov), robíme galaprogram až šou.

Môj postreh z poslednej konferencie:

– ranné modlitby nech je modlitebný zápas a nemusí tomu predchádzať 20 minútová kázeň,

– chýbalo mi, ( možno som nepostrehol) aby počas celého programu bola modlitebná stráž (s povinnou účasťou účinkujúcich),

– nerozoberať stav ECAV ( ak je živá bude rásť, ak nie je, rozpadne sa ako každá mŕtvola),

+ osobné svedectvá povedané v pokore boli veľmi dobré,

– chýbalo mi evanjelizačné slovo, výzva k pokániu,

– na seminároch by som sa venoval téme rozdelenej rodiny kvôli ekonomickým problémom, keď jeden z rodičov musí odísť za prácou do zahraničia, aby uživil rodinu, ako fungovať v takom stave, úloha spoločenstva v takom prípade, podľa toho, či je niekto zamestnaný alebo nie (poznám veľa prípadov keď manželia ostanú doma len preto, že cena je pre nich vysoká),

– častejšie stretnutie skupiniek (myšlienka samozvolenia si skupinky bola dobrá),

– večera Pánova nebude platná ak nebude prisluhovaná v dobových kostýmoch? Konferenčné priestory sa nehodia na kostolnú liturgiu. Bojíme sa šikany vieroučných vodcov ECAV, či trestu vodcov ECAV pokiaľ by sa to zmenilo?

– pred konferenciou nebolo by na škodu do technickej prípravy zapojiť viac ochotných ľudí, aby to nebolo postavené na pár jedincoch.

 

Ďakujem, že ste sa v čítaní dostali až sem 😀.

S pozdravom Ľubo Vahalec

+++

2/
Ahoj Samko a všetci ostatní…
kým si teda ešte pamätám … aspoň niečo tak narýchlo:

+ celkový dojem z konferencie – veľmi dobrý

+ veľké ocenenie všetkým, ktorí sa podieľali na príprave a realizácii vrátane komplikácie s presunom na poslednú chvíľu (!) Bolo to zvládnuté perfektne. Vôbec sa (tá nečakaná zmena) neprejavila nejako negatívne.

+ pozitívne hodnotím(e) zaradenie a zvládnutie “tématických blokov” pripravovaných jednotlivými zbormi (alebo “združením” zborov resp. RoS). Oveľa viac ľudí bolo aktívne zapojených v programe, čo aj im samým určite prospelo a bolo to oživením a obohatením pre všetkých. Jednoznačne sa to osvedčilo.  V jednom prípade sa to asi celkom nezvládlo časovo (zostalo menej času na tému), na to treba dať pozor.

+ semináre (na ktorých sme boli) hodnotíme pozitívne (Podlesný, Ontková) – (mrzí nás, že nás nenapadlo nahrať si ich).

+ seminár o uzdravovaní vcelku tiež pozitívne (je to ale veľmi široká téma…)

– skupinky(a) – dobré, ale škoda, že neboli (aspoň) 2x. Stihli sme sa iba predstaviť,  “pozdieľať” (hlavne tí, ktorí majú problémy s akceptáciou stretávania rodín v zbore…)  a podiskutovať o tom. K diskusii k témam sme sa (vôbec) nedostali.

+ voľný čas – dostatočný (na oddych, relax, rozhovory…)

– stretnutie “panelové” k téme “V akej cirkvi by si chcel žiť?” – dosť ťažko sa k tomu stručne vyjadriť… 

Možno by bol vhodnejší názov “Akú cirkev by si chcel – spolu s ostatnými – tvoriť?” (ale je mi samozrejme jasné, že to tak bolo myslené). Ľudia (aspoň niektorí) úprimne povedali, čo im v cirkvi chýba, resp. čoho by v nej malo byť viac a čoho menej. Neboli tam žiadne radikálne ani “uletené” požiadavky či očakávania alebo neoprávnená kritika, takže by nebolo férové – to čo tam odznelo – odignorovať a odbiť ako neoprávnenú nespokojnosť. (Zvážiť či by sa to nemohlo následne – v rámci OZ nejako (a niekde) odprezentovať…. ? Napr. v časopise Ev. Východ?…)

+ k technickému zabezpečeniu (príprava, aparatúra, nástroje, projekcia,…), že bolo zvládnuté (vzhľadom na to, že som mal dojem že to tentoraz zabezpečovalo len málo ľudí) pomerne dobre (možno však za cenu, že niektorí boli vyťažení viac ako by bolo vhodné). Neodhadla sa však celkom zvýšená náročnosť…

 

Do budúcnosti – ak sa bude pokračovať takouto formou (samostatné bloky aj s vlastnou hudbou – kapelou,…) sa treba na to lepšie pripraviť. Je to totiž značne náročnejšie a komplikovanejšie ako keby na konf. fungovala jedna zohratá kapela od začiatku do konca. Bolo by napr. dobre (žiadalo by sa), aby celú konferenciu (od začiatku do konca) zabezpečoval jeden (zdatný) zvukár (ktorý dobre pozná postavenú aparatúru…) a najlepšie aj s pomocníkmi.

Všetkým kapelám, ktoré sa chystajú prísť by bolo dobre dať vedieť, čo (aká aparatúra) bude k dispozícii (prípadne – ak by bolo treba – nech by oni informovali s čím prídu a čo budú potrebovať…

Treba potom (v programe) rátať s časom potrebným na “prestavbu” aparatúry medzi jednotlivými kapelami a s časom potrebným na nácvik – konkrétne napr. kapela z Hája (po skončení večerného programu) – kým si pobalila a odniesla svoje nástroje, káble….bola takmer polnoc. Na prípravu aparatúry na nedeľu už zostalo minimum času…

“Nedeľná kapela” resp. zabezpečenie hudby na SB, bolo najproblematickejšie. Kým na minulej konf. sa “náhradná kapela” mala možnosť postupne – počas celej konferencie – zohrávať a zohrať, v túto nedeľu bola na “zohratie” a zároveň “nacvičenie” cca 10-tich piesní (plus nastavenie aparatúry a zorientovania sa nového zvukára…) v podstate jedna hodina (!) čo je žalostne málo.

Zatiaľ hádam stačí

Srdečne zdraví Jozef Budai