Ocitli sme sa v postkresťanskej dobe.

Čo to prakticky znamená? MNOHO! V skratke a výstižne zhrnuté:

Kríž – sa stáva iba SYMBOLOM –
nie životným štýlom

Pravdy Písma – veľmi starou  INFORMÁCIOU –
nie normou podľa ktorej žijeme.

Kristus a všetko okolo Neho –
dobre zabehnutou TRADÍCIOU –
nie Idol hodný nasledovania!

Skúsme o tom trochu viac:

SYMBOLY

majú v živote svoje miesto. Vyjadrujú zhutnený OBSAH danej idei, projektu, myšlienky… Napríklad náš štátny ERB. Dvojkríž na troch symbolických farbách. Nádhera! Identifikuje náš národ, kultúru, hodnoty. Škoda len, že je to iba na plátne plápolajúcej vlajky. Vráťme sa však ku kresťanstvu: kríž je mnohonásobne VIAC ako len symbol. Je miestom našej zámeny – hovorí nám o našej skazenosti, ktorá bola Bohom odsúdená a zničená a nahradená hodnotami, ktoré nepominú. BOH to všetko zobral na seba. Mnohým to nedochádza  a nedáva zmysel. Hovoria si: Kľud, ja to všetko zvládnem SÁM!!! Ten na kríži je iba vzor. Preto nosím jeho kríž na krku. Kto nepotrebuje záchranu – nepozná poslanie Krista – a preto ho nepotrebuje!

INFORMÁCIE

o Bohu nestačia! Prečo? Okrem toho, že nás pokúšajú si myslieť – že o danej veci VIEME všetko potrebné – sú iba informatívnym popisom skutočnosti. Tú však musíme vnútorne prežiť, prejsť zlomovou situáciou a obsiahnuť pravdu o nej ako životnú veličinu. Príklad: SMRŤ starého človeka. Nemyslím starca na konci jeho života, ale niekoho zlého, ktorý žil vo mne. Základná idea kresťanstva – PREMENA – METANOIA. Jedna vec je teória – vedieť o čo ide, a niečo iné je zažiť to v praxi. Napríklad stav zrútenia dobrého sebaobrazu! SOM NA DNE. Zlyhal som ako otec pri výchove svojho syna. Ublížilo mu to a má to svoje následky. Čo s tým? Ako ďalej? Kto ma z toho dostane? Potrebujem NAD-ľudskú POMOC!!! KRISTUS=MESIÁŠ=ZÁCHRANCA  je pozvaný do akcie. Až teraz to je TRUE STORY.

TRADÍCIA

je z latinského slova TRADERE=zachovávať a odovzdávať. Nie UCTIEVAŤ! My sme ju však urobili svätou. Uctievame Krista alebo sväté a spasiteľné rituály, obrady, slávnosti, omše, sviatky, chrámy… Namiesto pripomínania si toho, čo kedysi blčalo ohňom viery – sme to ustanovili centrom viery – MODLOU. Nie sme ďaleko od Zlatého teľaťa z čias praotca Mojžiša! Áno, pre mnohých je tradícia svätou. Darmo Kristus povedal Samaritánke: prídu časy, keď už nebudeme Boha uctievať na určených miestach, výšinách, v kamenných chrámoch, zavedenými liturgickými obradmi – ale  V DUCHU A V PRAVDE!

Takže: čo s tým?

Musíme zobrať klenot Biblie – samého KRISTA veľmi dôsledne a vážne.

Všetky verše, knihy a postavy Biblie vedú k Nemu. Nevypláca sa nad NEHO povýšiť čokoľvek!
Inak skĺzneme do prázdnoty symbolov, informácií a tradícií.