Tí, čo ju poznali hovoria, že to bolo v mladosti krásne dievča!

Mladá žena, ktorá možno nemala dobrú štartovaciu pozíciu vo svojej rodine. K tomu trochu mladíckej tvrdohlavosti, rebélia, alkohol a neskôr drogy. My sme ju stretávali už v poslednom štádiu. Bolo z nej cítiť toluén, paktovala s kdekým a jej nálady sa striedali ako slnko a búrka. Každým dňom išla dola a nebolo jej pomoci. Našli ju jedného rána s roztrieštenou lebkou na nepoznanie. Boli v tom nejakí traja rómovia z Moldavy. Už sú vo väzbe. Toľko fakty a otázka:

Prečo?

Príbeh človeka s katastrofálnym koncom. Život človeka na konci zbavený ľudskosti, krásy, zmyslu. Dalo sa niečo urobiť pre iný scénar? Určite: keby rodičia urobili to rodičovské minimum, keby priatelia neboli “z mokrej štvrte”, keby svedomie “kričalo” trochu hlasnejšie, keby sme aj my navôkol boli viac pre tých druhých… Nedokonalý svet – plný sebectva a cynizmu, nezáujmu, bezohľadnosti. Dokedy sa na toto bude ešte BOH pozerať? Skúša nás, dáva nám šancu k zmene? Som si istý, že nás vyzýva k väčšej vzájomnosti bez ohraničenia našou vlastnou zištnosťou, sebeckosťou.

Otvorme oči a prizrime sa.

Na našej ulici možno chodí podobný nešťastník. Možno že je už v poslednom štádiu… Nádej však zomiera posledná!